Lekár, Alexander Wunsch, sa vyjadril k článku „Stále viac pacientov s rakovinou kože v Nemecku“

12.05.2012 19:46

Vážené dámy a páni!

Odvolávam sa na článok „Stále viac pacientov s rakovinou kože v Nemecku“ z 05.05.2010 v online vydaní Apotheken-Umschau.

Som usadený lekár a už dlhý čas sledujem diskusiu okolo rakoviny kože, UV-žiarenia a vitamínu D. Zdá sa, že medzičasom sa udomácnilo, že slnko  je veľmi zjednodušene považované za hlavnú príčinu rakoviny kože. Vami zverejnený článok žiaľ tiež nie je výnimkou, keďže štatistické výsledky a epidemiologické údaje sú podávané takým spôsobom, že neodborník automaticky musí dospieť k záveru, že slnko a UV-žiarenie spôsobujú rakovinu kože. Podsúva sa tu, že existuje jednoznačný dôkaz napr. vzniku malígneho melanómu pôsobením UV-žiarenia. Tento jednoznačný dôkaz však neexistuje. Základný obsah tohto článku z lekárskeho hľadiska už preto nie je správny, že pri účinkoch slnečného svetla a UV-žiarenia sa musí vždy uskutočniť zváženie rozličných rizík a výhod, a to dokonca vždy s ohľadom na individuálneho pacienta.

Predovšetkým sa nesmú posudzovať rozličné druhy rakoviny kože spoločne, keďže sa zásadne líšia vo svojej etiológii a prognóze. Z môjho pohľadu je zavádzajúce uviesť najprv „veľké čísla“ všetkých druhov rakoviny kože, čiže rozdúchať strach z rakoviny, a potom vysvetľovať takmer výlučne malígny melanóm. Melanóm je označovaný ako „obzvlášť nebezpečný“, pritom na túto formu rakovinového ochorenia zomierajú menej ako 2% obetí rakoviny. Melanóm tu slúži argumentačne ako strašidlo, aby ľudia mali strach, pritom by sa mohlo vhodným spôsobom napr. tiež spomenúť, že šance na prežitie pri malígnom melanóme v posledných rokoch výrazne stúpli. Zatiaľ čo pre svetlé druhy rakoviny kože (spinalióm a bazalióm) je súvislosť s nadmerným UV-zaťažením rozsiahle akceptovaná (tieto druhy sa vyskytujú väčšinou na miestach, kam sa slnečné svetlo aj skutočne dostane), je etiológia melanómu zatiaľ nejasná, keďže okrem silných úpalov v detstve existuje epidemiologicky ako aj patofyziologicky celé množstvo ďalších príčin, ktoré musia byť vzaté do úvahy: fluorescenčné svetlo resp. umelé osvetlenie, imunosupresia pomocou liekov, používanie ochranných krémov na opaľovanie s vysokým ochranným faktorom, UVA-priepustnosť okenných tabúľ, ako aj žiarenie rozhlasových vysielačov sú vedecky diskutované ako možné príčiny. Úloha slnka tu stále viac ustupuje za imunologické a endokrinologické aspekty vzniku melanómu. V bunkovom pokuse sa dá dokonca dôjsť k záveru, že UVB-žiarenie pred melanómami chráni, keďže predstupeň vitamínu D3 tvorený v koži je napríklad schopný vyvolať apoptózu melanómových buniek v kultúre a okrem toho aktivovať určité imunokompetentné bunky, ktoré podporujú telo pri ničení zdegenerovaných buniek.

 

Ako možná príčina melanómu je v dotyčnom článku spomínaná ozónová diera. Tu sa natíska otázka, nakoľko je táto „diera“ pre čitateľov Vašej publikácie, ktorí predsa zväčša sídlia v strednej Európe, vôbec relevantná. Ozónová diera sa nachádza predovšetkým nad Arktídou a Antarktídou. Pre strednú Európu koncentrácie ozónu v ročnom priemere už niekoľko rokov dokonca klesajú, preto je súvislosť so zvýšenou incidenciou rakoviny kože resp. melanómu skôr nepravdepodobná, okrem cestovania do regiónov, ktoré sú postihnuté ozónovou dierou.

 

Článok sa vyznačuje paušalizovanými zjednodušeniami, ktoré slúžia na to, aby sa mobilizovalo proti slnku. „UV-žiarenie“ sa tu používa ako súhrnný pojem bez toho, aby sa rozlišovalo medzi rozdielnymi zložkami UVA a UVB. To je však nevyhnutné, keďže tieto oblasti žiarenia majú rozličné efekty nielen ohľadom vzniku melanómu, ale aj pokiaľ ide o fyziologické svetelné reakcie ako vznik hyperkeratózy a pigmentácie. Pre oblasť UVB pri aktuálnom stave štúdií už nie je platný názor, že podporuje alebo dokonca tvorí melanómy, pretože existujú konkrétne údaje o tom, že predstupeň vitamínu D tvorený v koži UVB-žiarením môže dokonca pred vznikom melanómu chrániť.

 

Ďalej sa ako príčina zvýšeného vzniku rakoviny kože uvádza prílišné opaľovanie sa. V protiklade k tomu je skutočnosť, že správne dávkované slnečné svetlo je v mnohých ohľadoch zdraviu prospešné. Dôležitým aspektom je tu úloha, ktorú zohráva vitamín D3. Tento hormón nielenže vykazuje efekty pri hospodárení s vápnikom a pri stavbe kostí, ale má aj epidemiologicky jasne dokázateľný pozitívny účinok pri telu vlastnej ochrane pred rakovinovými ochoreniami a  radom ďalších civilizačných ochorení ako napr. skupinou srdcovo-cievnych ochorení. Väčšina výskumov prichádza k výsledku, že výhody správne dávkovanej slnečnej expozície zďaleka prevyšujú eventuálne škody žiarenia pre kožu.

Stále viac výskumov prichádza k tomu výsledku, že vitamín D predstavuje kľúčovú substanciu, ktorá v nedostatočnej hladine pôsobí negatívne na takmer všetky ochorenia podmienené civilizáciou. Keďže práve starí ľudia sú obzvlášť zasiahnutí negatívnymi následkami nedostatku vitamínu D (napr. chorobami hromadne sa vyskytujúcimi v starobe ako rakovina prsníka, rakovina prostaty, osteoporóza atď.), je zmysluplné túto skupinu obyvateľstva upozorniť na zvýšenú potrebu vitamínu D a aj slnečného svetla namiesto toho, aby sa im vyhováral najefektívnejší spôsob, ako tvoriť tento životne dôležitý hormón. Najefektívnejší spôsob tvorby vitamínu D je fotochemická produkcia pod vplyvom UVB v koži, keďže takto môžu vzniknúť značné množstvá a existuje samoregulačný systém, ktorý účinne zabraňuje predávkovaniu, úplne v protiklade k orálnej aplikácii. (Ak sa vitamíny a hormóny rozpustné v tukoch aplikujú orálne, môžu nastať toxické efekty. Preto je pri orálnej substitúcii vitamínu D vždy potrebná laboratórna chemická kontrola, ak sa má bezpečne zabrániť predávkovaniu.)

Paušálne varovanie pred solárnymi štúdiami sa javí v tom smere neoprávnené, že aj tu sa musí starostlivo rozlišovať medzi soláriami, ktoré vyrábajú hlavne UVA-žiarenie a tým nemajú žiaden efekt na tvorbu vitamínu D, a takými prístrojmi, ktoré svojím podielom UVB-žiarenia umožňujú aj tvorbu vitamínu D. Štúdie ukázali, že práve pri starších ľuďoch prichádza predovšetkým v zime k ťažkým deficitom v zásobovaní vitamínom D. Tu sa musí teda premýšľať na každou možnosťou, aby sa takémuto nedostatočnému zásobovaniu zabraňovalo (protiregulovalo). V čase, v ktorom sa odzrkadľuje zásadná zmena ohľadom významu vitamínu D, by sme sa mali vystríhať príliš rýchleho skoncovania s určitými postupmi slúžiacimi zásobovaniu týmto životne dôležitým hormónom, resp. formulovania pravidiel správania, ktoré budú musieť byť prípadne čoskoro opäť zmenené.

 

Potreba vitamínu D sa vekom skôr zvyšuje, koža však involvuje tak ako aj ostatné orgány. Preto je pre starších ľudí dodržiavanie individualizovaných pravidiel zaobchádzania so slnkom a UV-žiarením minimálne tak dôležité ako pre ostatné vekové skupiny: Zníženým výkonom látkovej premeny v koži sa už predstupeň vitamínu D, dehydrocholesterol, vyskytuje v nižšej koncentrácii. Okrem toho je starecká koža horšie prekrvená, čo vedie k odpovedajúcemu spomalenému príjmu predstupňov z kože do krvného riečiska. Je teda dôležité dať staršiemu človeku pokyny, ako môže napriek týmto obmedzujúcim aspektom zvýšiť svoju hladinu vitamínu D tak, aby z toho zdravotne profitoval.

Myslím si, že aj pre zdravotnú žurnalistiku musí bezvýhradne platiť zásada „Primum nil nocere“: V prvom rade neškodiť! Ani zbožňovanie slnka, ani vyhýbanie sa slnku nie sú odporúčania podporujúce zdravie. Cesta pomedzi vedie k cieľu, a síce individualizované, na konkrétneho človeka prispôsobené zaobchádzanie so slnečným svetlom resp. s UV-žiarením. Čiže namiesto neustáleho omieľania toho istého varovania pred slnkom prišiel z môjho pohľadu čas zmeniť stratégiu: Ľuďom môžeme dať aj fundovaným sprostredkovaním znalostí do ruky nástroj, ako zaobchádzať s ich najdôležitejším zdrojom životnej energie, a síce slnkom, tak, aby z toho mohli vyťažiť čo najviac pre svoje zdravie.

S priateľskými pozdravmi,

Alexander Wunsch

 

lekár

Bergheimer Strasse 116

D – 69115 Heidelberg

 

TEL:  06221 – 16 34 57

FAX: 06221 – 16 15 96

Heidelberg, 10.05.2010